Prvou rozhlasovou hrou v dejinách bol Vlk od E. Waltera z roku 1922, ale skutočný ošiaľ nevídaných rozmerov spôsobila Vojna svetov H. G. Wellsa v roku 1938, keď tisícky ľudí v Amerike prepočuli zahlásenie rovnomennej rozhlasovej hry a uverili, že New Jersey napadli mimozemšťania. V tej dobe bolo mediálnym kráľom rádio, v súčasnosti vládne impérium sociálnych sietí, no veľa sa nezmenilo – aj po 85 rokoch sú ľudia v zásade schopní uveriť čomukoľvek. Dobrou správou je, že opäť aj radi počúvajú.
Návrat kráľovnej, ktorá má kráľovstvo na Devíne
Na začiatku tohto milénia sa do kurzu vrátil zvuk, nie však v renesancii rádia, ale ako nový fenomén tzv. podcastingu. V tejto hre o tróny (teda o publikum) musí mať podcast nielen televízia či print, ale dokonca aj samo rádio. Ide však o dobrú správu pre storočnú kráľovnú rozhlasových žánrov. Zvyknutý*á poslucháč*ka aj z radov širokej verejnosti si cestu k nej, rozhlasovej hre, nájde už oveľa prirodzenejšie, hoci nie v podcastovom kanáli, ale aspoň na webe. Festival rozhlasovej hry, ktorý sa začína v utorok 25. apríla v Trnave, kráľovnú oslavuje a je jej najväčšou formou propagácie u nás.
Najviac rozhlasových hier vysiela na svojich vlnách Rádio Devín. Od roku 2017 niektoré nájdete na vypočutie aj v Archíve Extra RTVS. Nezabudnuteľnú 18-dielnu rozhlasovú hru Pán prsteňov, na ktorej Slovenský rozhlas spolupracoval s Rádiom Twist, tam ale nehľadajte, nakoľko v čase vzniku sa s internetovým šírením nerátalo pri autorských právach. Ako hudobný dramaturg na nej spolupracoval nedávno zosnulý Roman Žiaran, spomienky režiséra rozhlasového Pána prsteňov Jara Riháka a autora rozhlasovej dramatizácie Viliama Klimáčka si môžete prečítať na plan.art tu.
Počas posledných dvoch rokov vzniklo 66 pôvodných rozhlasových hier, vrátane kratších útvarov, tzv. minidrám. Užší výber najúspešnejších z nich dramaturgická rada festivalu vyberala z kompletnej produkcie Slovenského rozhlasu, do súťaže sa tak dostali hry s rôznymi minutážami, témami, charakterom, zacielením, poetikou i režijným spracovaním. V súťaži sa ocitli pôvodné rozhlasové hry, dramatizácie literárnych diel svetovej i domácej proveniencie a takisto aj adaptácie dramatických diel do rozhlasovej podoby.
Posudzovateľmi kvalít rozhlasových hier je porota, ktorej členmi sú tento rok Zora Hudíková, psychologička médií a mediologička z Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fero Király, autor, interpret a pedagóg s presahom do performance a soundartu, Patrik Lančarič, režisér, Lucia Mihálová, riaditeľka umeleckého úseku Divadla Jána Palárika v Trnave a Martina Vannayová, scenáristka a dramaturgička. Na základe ich hodnotenia v prvom kole sa do hlavnej súťaže festivalu spomedzi rozhlasových hier ocenených Pečaťou kvality dostali pätice súťažných hier pre každú kategóriu.
Odporúčame na vypočutie reláciu RTVS Rádia Devín Fenomény: Ako vzniká rozhlasová hra, v ktorej sa autorka Mariana Jaremková zhovárala s rešpektovanými dramaturgmi a autormi rozhlasových hier Jánom Šimkom a Petrom Pavlacom.
Pozn.: relácia je z roku 2019 a začína sa cca v 6. minúte 30. sekunde, ide o automatický strih viazaný na čas vysielania, ale našťastie, koniec relácie je úplný.
V umení sa nesúťaží, ale sa propaguje
Festival rozhlasovej hry je podujatím, ktoré nielen oceňuje tvorcov*kyne rozhlasových diel, ale v prvom rade rozhlasovú hru popularizuje – 32 súťažných hier sa dá verejne počúvať v Letnej čitárni trnavskej Knižnice Juraja Fándlyho počas všetkých troch festivalových dní, väčšinu nájdete už aj v Archíve Extra RTVS (odkazy nižšie).
Okrem toho festival ponúka aj seminár pre študentov*ky i odborné semináre, priame prenosy prúdových vysielaní Rádia Devín, Rádia Slovensko či Rádia Regina – Západ, besedy so spisovateľmi*kami ako Veronika Šikulová, Laco Kerata, Karold D. Horváth, Dušan Taragel ako aj besedy napr. s Kamilom Mikulčíkom.
plan.art zaujala stredajšia verejná nahrávka relácie Fúzia múz s hudbou Michala Matejka a Štefana Szaba v Malom Berlíne a po nej hneď Kritikon s Hanou Rodovou.
„Festival cieli na návštevníka ochotného zoznámiť sa s niečím, na vnímanie čoho nemusí vynaložiť veľa námahy, a predsa je veľká šanca, že ho to zasiahne, že ho uchváti zvuková podoba hier alebo že podľahne čaru silných a krásnych hlasov súčasnej hereckej špičky, s ktorou spolupracujeme. Rozhlasová hra prezentovaná na aktuálnom ročníku festivalu postihuje univerzálne ľudské emócie, frustrácie i nádeje a v zhode s programovými prioritami Rádia Devín vyniká schopnosťou reflexie toho, čo sme žili, žijeme a s najväčšou pravdepodobnosťou budeme žiť,“ uvádza intendantka Rádia Devín Zuzana Belková.
Súťažné rozhlasové hry
V kategórii nad 45 min vybrala porota týchto 10 diel:
- dramatizácia, resp. hra inšpirovaná Orwellovým románom 1984, autor Ján Mikuš;
- hra, v ktorej sa autorka vracia v spomienkach do svojho detstva, na vidiecku samotu Vigyorgó, na ktorej žila jej svojrázna a nezlomná babka – Elza Mama, autorka Zuza Ferenczová;
- hra zachytáva ženu, traumatizovanú domácim násilím, uprostred vzťahovej krízy – Extrém, autorka Ivica Ruttkayová;
- hra o tom ako sa pri smrteľnej posteli stretá najbližšia rodina a postupne sa odkrývajú veci zamlčané – Ľadové kone, autor Dodo Gombár;
- nekonvenčná adaptácia diela Dante Alighieriho – Nový život, autor Miklós Forgács;
- rozhlasová dramatizácia humoresky Jána Kalinčiaka – Reštavrácia, autor Karol Horváth;
- rozhlasová hra o tom, ako si Slováci nechali ukradnúť identitu – Slováci, autorka Michaela Zakuťanská;
- rozhlasová tragikomédia o momente, keď sa samovrahyni pred skokom pod vlak, stretnú oči s rušňovodičom – Stojím tu ako taká..., autor Ján Mičuch;
- rozhlasová verzia diela inšpirovaného príbehom obce Horné Opatovce, ktorá čelila ekologickej katastrofe – Terra Apathy, autori Michal Ditte, Iveta Ditte Jurčová, Ela Lehotská;
- rozhlasová adaptácia 2. časti Tolstého románovej epopeje Vojna a mier, autor Karol Horváth.
V kategóriách pod 45 min vybrala porota týchto 10 diel:
- hra odohrávajúca sa na Silvestra 1999, kde traja mladí ľudia netušia ako sa im vyvinie život – Červená alebo modrá? (cyklus Milénium), autorka Emília Martáková;
- hra o stretnutí rodiny pri príležitosti osláv 80. narodenín babičky – Dvojičky (cyklus Milénium) autorka Barbora Kardošová;
- satirická, miestami až groteskná adaptácia Tajovského menej známej prózy – Jano Mráz (cyklus Naša zabudnutá klasika), autori Jozef Gregor Tajovský/Miro Dacho;
- dramatizácia Švantnerovej novely z jeho posledného tvorivého obdbobia, v ktorej žena podrobne vysvetľuje, prečo opúšťa manžela – List na rozlúčku (cyklus Naša zabudnutá klasika), autori František Švatner/Gabriela Alexová;
- hra postavanená mimo čas a spracovaná spôsobom odrážajúcim pohľad mladých ľudí na tzv. československú otázku v toku dejín – Masaryk a Slováci (cyklus Naša zabudnutá klasika), autori Dávid Vyhnánek a Markéta Bocková;
- adaptácia prózy málo známeho autora Jána Červeňa, ktorej ústrednou témou je neodvrátiteľná konečnosť života – Prorok (cyklus Naša zabudnutá klasika), autori Ján Červeň/Ján Mikuš;
- hra o stretnutí dvoch dávnych spolužiakov umeleckej školy, ktorí v čase po neuskutočnenom konci sveta v roku 2000 riešia svoje životy – Temné reči (cyklus Milénium), autor Laco Kerata;
- hra o noci, kedy Slovensko vstupovalo do Európskej únie na pozadí vyšetrovania smrti muža – Všetci ľudia budú bratia (cyklus Milénium), autorka Eva Borušovičová;
- hra opisuje nečakané stretnutie rodiny v posledný deň roku 1999, z ktorej niektorí sú myšlienkami mimo tohto sveta – Y2K (cyklus Milénium), autorka Scarlett Čanakyová, Z Uher (cyklus Naša zabudnutá klasika), autori Božena Němcová/Miro Dacho.
V kategórii Fórum mladých autorov:
- koncentrovaná historická dráma reflektujúca koniec II. svetovej vojny na Slovensku – Aby vás v snehu nezbadali, autorka Katarína Jungová;
- Bejvávalo, autor Samuel Furmánek;
- predobrazom hry sa stal život a dielo americkej hudobníčky a skladateľky Laurie Spiegel, priekopníčky v experimentálnej sfére elektronickej hudby – Harmonices mundi, autorka Aneta Bocková;
- Ja a môj kňaz, autor Martin Krč;
- Koláč, autorka Alexandra Lukáčová;
- hra o angažovanej snahe vnímať dôsledky zdanlivo nevinných situácií v detstve dievčaťa – Malá dáma, autorka Ivana Kováčiková;
- subtílna výpoveď mladej autorky snažiacej sa reflektovať svoje vlastné prežívanie i život zvláštnej kolegyne z práce – Možnosti modriny, autorka Roberta Chrťanská;
- Narodeniny, autorka Viktória Finta;
- Ne/viny, autorka Marianna Stančoková;
- Praskliny, autorka Žofia Kraľová;
- Strašný strešný pes, autorka Agáta Brozová;
- hra je založená na reálnom prípade, ktorý sa stal v istom období extrémne diskutovaným v českom mediálnom priestore – Viera, autorka Markéta Bocková.
Rozhlasová hra si drží svoju korunu pevne, ako vidieť, ale hlavne počuť, počet novovznikajúcich pôvodných rozhlasových hier naprieč generáciami potvrdzuje záujem hlavne jej tvorcov a tvorkýň.
Pre autorov*riek (aj) dramatických hier určených pre rozhlas existuje súťaž o najepší dramatický text Dráma, ktorú vyhlasuje Divadelný ústav. Partner súťaže RTVS – Rádio Devín udeľuje Cenu Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorou je naštudovanie textu v ľubovoľnej forme a jeho uvedenie v Rádiu Devín.
Jeden z nominovaných autorov, Ján Mikuš, ktorého diela sú na tomto bienále nominované v dvoch kategóriách, pre plan.art uviedol, že o rozhlasovej hre napísal aj 10-stranovú esej, ktorú plánuje prezentovať na festivale. „Žáner rozhlasovej hry ma fascinuje pre svoje bohaté možnosti v rozprávaní príbehu. Viac sa na rozhlasovú hru dívam ako na film, a to nielen s možnosťami montáže a strihu, ale aj na prácu so zvukovým či hereckým detailom. Mnohí filmári si uvedomujú, že zvuk je výnimočným elementom a to nielen na budovanie atmosféry či vyjavenie emócie. Počúvanie audio umenia vnímam ako výnimočný žáner, ktorý je veľkou psyhohygienou v čase vizuálneho smogu a nezastaviteľného ataku internetového trhu. Má teda pre mňa rozmer ekologický i spoločenský," uzatvára.
–
O Festivale rozhlasovej hry
V minulosti bola rozhlasová tvorba pravidelne reflektovaná. Vychádzal časopis, v ktorom boli recenzie na rozhlasové hry, fíčre a ďalšie rozhlasové žánre. Dlho bola platformou pre rozhlasovú produkciu Rozhlasová žatva, ktorá sa však nevenovala len rozhlasovej hre. Pretransformovala sa do Festivalu rozhlasovej tvorby, ale opäť to bolo niečo, čo nebolo zamerané výlučne na rozhlasovú hru. V roku 2015 tak vznikol Týždeň rozhlasovej hry, ktorý bol prvou súťažou venovanou len tomuto žánru. Fungoval ako bienále každé dva roky. V roku 2019 s RTVS začal na projekte spolupracovať Trnavský samosprávny kraj a podujatie sa zmenilo na Festival rozhlasovej hry. V roku 2023 sa v Trnave koná už 3. ročník tohto podujatia.
