03.06.2025 | REDAKCIA

 

Medzinárodný festival Divadelná Nitra (6. – 11. jún) sa po dvoch rokoch vráti do Divadla Andreja Bagara, ale prináša divadlo aj do záhrady a do ďalších priestorov mimo divadelných sál. Program ponúkne štrnásť inscenácií zo Slovenska, Česka, Maďarska, Rakúska, Nemecka, Ruska a Bieloruska, tri divadelné projekty vznikajú priamo na podnet festivalu. Sloganom Divadelnej Nitry je Práve/o tu a práve/o teraz, ktorým festival akcentuje záujem reflektovať najaktuálnejšie spoločenské i politické témy a najmä hodnotu slobodného umeleckého vyjadrenia. Vo festivalovej sekcii Dialóg (ne)možný sa budú prezentovať ruskí a bieloruskí autori, ktorí na rozdiel od svojich ukrajinských kolegov nežijú v priamom nebezpečenstve vojny, no v totalitnom režime čelia možným postihom za svoje politické názory.

 

Programové tipy plan.art:

 

6. jún

 

Katona J. Színház, Budapešť, Maďarsko | Radical Relax | réžia: Jakab Tarnóczi

Dokážeme ešte prežívať vlastný život a vnímať momentálny okamih? Dá sa v dnešnej dobe roztrúsenej pozornosti a množstva paralelných vnemov radikálne odstrihnúť od okolia a dopriať si skutočný oddych? Autor a režisér Jakab Tarnóczi vytvoril inscenáciu o troch mladých ľuďoch, ktorí hľadajú obsah do svojho podcastu a zo zvedavosti sa vyberú do odľahlého meditačného tábora. Tábor, inšpirovaný buddhistickými princípmi, vedie charizmatický vodca Zsolt spolu so svojimi pomocníkmi Somom a Švédkou Freyou, ktorá utiekla zo svojej domovskej Škandinávie pred rodinnými problémami. Účastníci sú nútení odložiť všetky výdobytky modernej doby, mlčať počas jedenia a sústrediť sa na jednoduché úkony, ako je dýchanie či žuvanie, aby našli vnútorný pokoj. Radical Relax je však viac než len príbeh o úteku od technologického pokroku a ubíjajúcej každodennosti. Tarnóczi v inscenácii kombinuje humor, absurditu a multimediálne prvky, čím rozbíja tradičné divadelné formy a stiera hranice medzi hercami a divákmi. Radical Relax kladie otázky o tom, čo znamená „nič nerobiť“ a ako sa môžeme pokúsiť nájsť v digitálnej dobe autenticitu.

 

Inštitút Blaha Uhlára, Bratislava, Slovensko | Tma | réžia: kolektív

Bývalý súbor Divadla Stoka prichádza na festival, aby uviedol svoju prvú premiéru pod novým názvom, odkazujúcim na jednu z najvýznamnejších osobností slovenského divadla po roku 1989 Blaha Uhlára, ktorý opustil tento svet v júli 2024. Inscenácia Tma balansuje na hranici medzi realitou a surreálnym obrazom sveta, v ktorom sa prelínajú groteskné a tragické momenty ľudskej existencie. Temný javiskový priestor evokuje vnútorné svety postáv – strach, neistotu, manipuláciu – a z tejto čiernej prázdnoty magicky vystupujú pestrofarebné postavy, kontrastujúce s pochmúrnou atmosférou. Text vychádza z princípov voľnej improvizácie a polytematickej dekompozície. Fragmentárne dialógy plné emočného napätia sa dynamicky prelínajú s expresívnym fyzickým herectvom a výtvarnými akciami. Vizuálna koncepcia sa neustále mení – hmla, miznúce postavy, psychedelické prvky a agresívna zvuková dramaturgia vytvárajú sen, nočnú moru či absurdný rituál.

 

Radical Relax Radical Relax

 

7. jún

 

Divadlo J. Palárika v Trnave, Slovensko | Melanchólia vzdoru | réžia: Roman Polák

Inscenácia  Divadla Jána Palárika v Trnave prináša na festival Divadelná Nitra okrem silného umeleckého zážitku najmä nebezpečne naliehavú pripomienku toho, ako sa nás práve tu a teraz dotýka téma tenkej hranice medzi anarchiou a totalitou. Ukazuje spoločnosť skúšanú krízovými situáciami, ktoré nasledujú jedna za druhou, nefungujúcimi inštitúciami a rozpadom základných hodnôt, ktoré nakoniec motivujú občanov k radikálnym reakciám. Polák využíva symboliku vypchatej veľryby, ktorá prichádza s cirkusom, ako metaforu falošných spasiteľov, podnecujúcich hystériu ľudí. Boj za pravdu a harmóniu v čase, keď sa spoločnosť rúti do fanatizmu, stelesňujú dvaja osamelí vzdorujúci – pán Eszter a poštár Valuska. Krasznahorkaiho dielo, preslávené jedinečným rozprávačským štýlom a existenciálnou naliehavosťou, nachádza v Polákovej inscenácii univerzálny odkaz.

Vypočujte si  podcast s Romanom Polákom aj o inscenovaní Krasznahorkaiho románu:

Divadlom vzrušený ROMAN POLÁK

V čom je inscenácia Melanchólia vzdoru výzvou pre režiséra, ktorý nechce upadnúť do rutiny? Režiséra, ktorého neopúšťa vzrušenie z divadla? A čím ho román doviedol k pokore a sebareflexii? Hovorí tiež o tom, aké to bolo stretnúť sa s Tomom Stoppardom, ako antický básnik Teognidas písal o svete, v ktorom my teraz žijeme, o kráse jednoduchosti, aj či, ako a čo môže divadlo zmeniť.

 

Debris Company, Slovensko | Crescendo | réžia: Jozef Vlk

Site-specific projekt, ktorý sa bude odohrávať v prírodnom prostredí bývalých kasární na Martinskom vrchu. Fyzické divadlo Debris Company sa od svojho vzniku dlhodobo a pravidelne venuje umeniu vo verejnom priestore, performancii mimo klasických divadelných priestorov, imerzívnym a site-specific projektom: divák má možnosť vidieť herca/performera v prostredí, ktoré primárne nie je určené na divadlo. Crescendo je hudobno-pohybová esej o miznutí tela v „klastroch“ rozdielnych entít ako modelový príklad a aktuálna metafora súčasného sveta, v ktorej sme ako spoločnosť lenivo uviazli.

 

Crescendo Crescendo

 

 

8. jún

 

Jan Mocek, Česká republika | Wandervogel | réžia: Jan Mocek

Inscenácia rekonštruuje udalosti z tridsiatych rokov 20. storočia, hovorí aj o túžbe a potrebe človeka unikať z limitujúcej reality do bezstarostného sveta ilúzií. Keď na začiatku predstavenia sledujeme skupinku štyroch nevinných a nesmelých mladíkov, ako nám pod vedením staršieho pána v čiernej teplákovej súprave (príznačne značky Adidas) pripravia a predvedú rozkošné hudobné číslo, smejeme sa, no zároveň aj bez poznania historického pozadia tušíme, že niečo nie je v poriadku. Intuitívne si spomenieme na prípady zneužívaných detí v táboroch a skautských oddieloch. A obrazy a scény, ktoré nasledujú, stupňujú naše znepokojenie. Javí sa, že chlapčenské hry a drsné súboje polonahých a neskôr úplne nahých mládencov vyjadrujú spätosť človeka s prírodou a ducha kalokagatie, starogréckeho ideálu súladu fyzickej a duševnej podstaty ľudskej bytosti.  Projekt Wandervogel je inšpirovaný osudom sudetonemeckého politika Heinza Ruthu (1897 – 1937), zakladateľa rovnomenného spolku, ktorý združoval a vychovával mladých chlapcov „sparťanským“ spôsobom, na základe „mužského priateľstva“ a s cieľom dosiahnuť fyzickú silu a mužnosť. Ruthu neskôr obvinili z homosexuality, čo bol v tom čase trestný čin, a uväznili. Vo väzenskej cele sa obesil.

 

Wandervogel Wandervogel

 

9. jún

 

Maryna Jakubovič, Bielorusko – Rakúsko | Spojenie | réžia: Maryna Jakubovič

Sólová performancia bieloruskej herečky, režisérky a divadelnej pedagogičky Maryny Jakubovič, založená na skutočných príbehoch a listoch bieloruských politických väzenkýň, najmä občianskej aktivistky a hudobníčky Maryje Kalesnikavovej, ktorá viedla kampaň Viktara Babaryku, opozičného kandidáta v prezidentských voľbách v Bielorusku v roku 2020. Maryja Kalesnikavová je významnou osobnosťou bieloruskej opozície, známou aj vďaka ikonickej fotografii zobrazujúcej odhodlanie bieloruskej opozície – Veronika Cepkalová ukazuje prstami víťazné „V“, Sviatlana Cichanovská zviera odhodlane ruku v päsť a Maryja Kalesnikavová vytvára rukami symbol srdca. Surový, autentický, no zároveň precízne vystavaný herecký prejav Maryny Jakubovič prechádza od jemného smútku cez tichý vzdor až po výbuchy hnevu či zúfalstva. Performancia vznikla v spolupráci s Univerzitou Mozarteum Salzburg a so Schauspielhaus WienKomorná inscenácia Spojenie je o slobode a neslobode, o rozhodnutiach a ich dôsledkoch, o vine a zodpovednosti, o sile a slabosti. Je aj o nedostatočnom kontakte (spojení) blízkych a rodín s politickými väzňami – ale aj o (ne)možnosti spojenia autorky Maryny Jakubovič s jej rodnou krajinou a rodinou, pretože v roku 2021 bola nútená opustiť Bielorusko a žije v Rakúsku. Téma slobody slova a názoru, v súvislosti s ktorou si bieloruskí aktivisti, novinári a politici odpykávajú drakonické tresty, sa stáva čoraz aktuálnejšou aj pre mnohé európske krajiny. Dielo Maryny Jakubovič je pripomienkou dôležitosti demokracie a toho, ako ľahko o ňu môžeme prísť.

 

Prečítajte si rozhovor s kurátorkou sekcie Dialóg (ne)možný Romanou Štorkovou Maliti:

 https://www.plan.art/plan/drama-plan/memoria-je-silna-a-krasna

 

Spojenie Spojenie

 

Divadlo Husa na provázku, Brno, Česká republika | Vydymenie | réžia: Jiří Havelka

V histórii českého divadla išlo o bezprecedentný prípad. Žaloba kardinála Dominika Duku na brnianske divadlá pre predstavenia chorvátskeho režiséra Olivera Frljića uvedené na festivale Divadelný svět 2018 sa dostala až k Ústavnému súdu. Ten v októbri 2022 potvrdil, že sudcovia nemôžu byť strážcami morálky. Už predtým Mestský súd v Brne žalobu kardinála Duku zamietol – síce uznal, že tvorcovia zobrazili Jána Pavla II. alebo Ježiša Krista neúctivo, no kardinál Duka tým nebol obmedzený vo vyznávaní svojej viery. Táto kauza priniesla do českého mediálneho a kultúrneho priestoru mnoho otázok: o tom, čo je a čo už nie je umenie, či existujú hranice slobody slova, aký je vzťah politickej moci a umenia, čo je symbol, alegória a čo je už priama a prvoplánová provokácia, aká je úloha politického divadla v dnešnom svete… Na počiatku kolektívneho diela Divadla Husa na provázku s názvom Vydymenie stála potreba a túžba divadelníkov po určitej očiste a po inej reflexii udalosti, než akou bola tá medializovaná a pretriasaná vo verejných diskusiách a na súdnych pojednávaniach, túžba očistiť svoje meno, priestor, vzťah s publikom… Predstavenie sa preto začína ako očistný rituál spojený s vydymením priestoru, herci sa pohybujú medzi divákmi a obradne „rozosielajú“ dym z vonných tyčiniek po priestore. O celom škandále sa v predstavení dozvieme všeličo a všeličo aj uvidíme – listy a e-maily nahnevaných divákov, pocity a pochybnosti zneistených hercov, mnohé známe i neznáme fakty či svojskú rekonštrukciu inkriminovaných scén z inscenácií divadelníka Frljića.

 

 

 

10. jún

 

Brechtfestival Augsburg, Nemecko | Memoria | réžia: Anastasija Patlaj

Originálne dokumentárne divadlo so silnou scénickou imagináciou, s výrazovou rôznorodosťou a s mimoriadnou umeleckou rečou odkrýva súvislosti medzi minulosťou a prítomnosťou. Dej hry Memoria sleduje osudy nemeckej herečky Caroly Neher (1900 – 1942). Emancipovaná žena a intelektuálka, hviezda berlínskej divadelnej scény 20. rokov, ušla po nástupe Hitlera do Československa a v roku 1934 do Sovietskeho zväzu. Skončila v gulagu a jej syn Georg v sovietskom detskom domove. Toto dielo v sebe ako pamäť vrství príbehy 20. storočia, osudy nemeckých umelcov, sovietskych väzňov a ruských bojovníkov za ľudské práva, spomienky, fakty a ich revízie, opakovania chýb a činov, o ktorých sme si mysleli, že sa už nikdy nezopakujú.

 

Memoria Memoria

 

11. jún

 

Divadlo A. Bagara v Nitre, Slovensko | Nič | réžia: Marianna Stančoková

Inscenácia  je symbolickou bránou na komunikovanie pálčivých tém, ktoré vstupujú s čoraz väčšou intenzitou do života dnešnej mládeže. V kolotoči vzájomného ubližovania hľadajú pätnásťročné deti odpovede na otázky o zmysle života, ktoré nepoznajú ani dospelí. Ich „projekt“ hľadania zmyslu sa nakoniec stáva dôležitejším než oni sami, ich pocity, sny, túžby a vzťahy a nadobúda nečakané rozmery. Našťastie, celý príbeh je len fikcia. Nič, len fikcia. Autorka ho nazýva „metafyzickou rozprávkou“. Je varovaním pred tým, že ak stratíme cit, ľudskosť a vzájomné pochopenie, vytvoríme hrôzostrašný svet, v ktorom sa nebude dať žiť. Inscenácia určená nielen dospievajúcim, ale aj ich rodičom otvára diskusiu o tom, aká tenká je hranica medzi dobrým úmyslom a demagógiou, o tom, prečo meníme vlastnú bolesť na krutosť voči druhým a o snahe porozumieť dnešnému svetu.

prečítajte si rozhovor s autorkou knižnej predlohy Janne Teller:

Román NIČ Janne Teller je stále aktuálny

Divadlo Andreja Bagara v Nitre zdramatizovalo román NIČ dánskej spisovateľky Janne Teller v réžii poslucháčky DF VŠMU Marianny Stančokovej, pod pedagogickým vedením Romana Poláka. Autorka predlohy v rozhovore pre plan.art prezradila, prečo jej román je aj po toľkých rokoch stále aktuálny.

 

Bez javiska, o.z. a Divadlo Pôtoň, Bátovce, Slovensko | dherná záhrada po nej zostala | réžia: Iveta Ditte Jurčová

Inscenácia inšpirovaná poslednými rokmi života českej barónky Sidónie Nádhernej z Borutína (1885 – 1950). Inscenátori pracovali s historickými materiálmi, publikáciami a bohatou korešpondenciou barónky Nádhernej, ktorá sa po druhej svetovej vojne a po smrti všetkých najbližších rodinných príslušníkov sama zúfalo pokúšala zachrániť rodinný majetok – zámok a záhradu vo Vrchotových Janoviciach, vedomá si ich historickej, pamiatkovej a spoločenskej hodnoty pre budúce generácie. Inscenácia bude aj pri ďalších uvedeniach realizovaná najmä v site-specific priestoroch – v zdevastovaných a nevyužívaných kaštieľoch, v zámkoch, v industriálnych pamiatkach či v kultúrnych domoch na Slovensku, ktoré dlhodobo chátrajú. Inscenácia Nádherná záhrada po nej zostala je parafrázou súčasného vzťahu našej spoločnosti ku kultúrnym a k historickým hodnotám, k pamiatkam, dedičstvu a pamäti.

 

 

Informácie o hlavnom i sprievodom programe, koncertoch a diskusiách Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra sú dostupné na nitrafest.sk.

Späť na drama.plan